IARU Region-1 VHF Contest 2021 z Košickej Polianky KN08QQ

Tohtoročného „Dňa rekordov“ sme sa ako OM3KSI nezúčastnili z dôvodu zaneprázdnenosti niektorých členov nášho klubu. Vzhľadom na to, že som si nemohol nechať újsť tento závod, šiel som na svoju značku OM8WG. Počas závodu sme mali na pásme z členov aj Ruda OM8ATS, ktorý v sobotu vybehol na Kojšovskú hoľu a šiel len šesť hodinovú kategóriu a Dušana OM3WAK, ktorý sa na pár hodín tiež zúčastnil závodu z domu.

Celý týždeň som sa nevedel dočkať soboty rána. V sobotu o deviatej ráno mal prísť Peťo OM8ADU k nám na Leteckú fakultu mi pomôcť naložiť všetky veci. V piatok večer zo služby v nemocnici mi volal, že nestihne prísť skôr ako o jedenástej. Už som začal kalkulovať ako to naše trojča stihneme dvaja postaviť s tým, že Peťo pôjde ešte na svoju kótu KN08NM postaviť svoju výbavu. No makali sme čo sa dalo. Niečo málo po štrnástej sme to postavili, závod ešte nezačal a ja som už bol vyčerpaný :)

Peťo sadol do svojej dodávky a odišiel na jeho kótu nachystať sa. Zostal som sám na kóte, unavený a predomnou kopec roboty. Na chvíľu som si sadol, otvoril jedno pivko, relaxoval pohľadom na Košice a Kojšovskú hoľu (1 246 m.n.m) a rozmýšľal ako to tomu Rudovi OM8ATS odtiaľ pôjde. Musíme tam isť na jeden celý závod.

Po chvíľke odpočinku som sa pustil do stavby prístrešku. Natiahol som cez auto celtu a pripevnil o dve trubky, tak aby na mňa nesvietilo slnko. Na záver som povybaľoval zariadenie, koncový stupeň, počítače a všetko oživil. Našťastie som doma nič nezabudol. V piatok som si poctivo napísal zoznam veci a pekne len odškrtával.

Závod som však začal s pol hodinovým meškaním. Hneď ako som sa prihlásil do KST četu, ma kontaktoval IQ4FD so žiadosťou o sked. Hneď som sa preladil a do minúty bolo spojenie v denníku. Prvé spojenie a hneď ODX 887 km. Hovorím si, paráda. Snáď to bude takto pekne pokračovať. Rýchlo som si spravil pri dvoch kempingových stoloch pohodlie a ponoril sa do naháňania staníc. Spojenia pekne pribúdali.

K večeru sa zdvihol silný vietor a už to začínal byť boj. Celta búchala, vietor som mal až v sluchátkach a musel som dávať silnejšie rádio aby som niečo počul. Jednou rukou som držal 27 palcový monitor aby mi ho nesfúklo zo stolíka. K tomu začal blbnúť Air Scout program a sám sa stále prepínal na celú obrazovku a nedal sa ovládať. Nikdy sa mi to nestalo, tak neviem, kde bol problém. Skúsim to preinštalovať. Po niekoľkých pokusoch sa mi podarilo Air Scout vypnúť, odpojil som veľký monitor a dal som ho pod stôl. A ďalej som šiel len na notebook a len s KST četom.

Nepoužívanie Air Scout softvéru sa mi potom neskôr v noci vypomstilo, keď som mal sked s EW/R3XA z Bieloruska, zo štvorca KO33SV vzdialeného 720 km. Nevedel som presne naplánovať spojenie, keďže on Air Scout nemal a ja v tom momente tiež nie. Chvíľami ho bolo takto počuť:

Spojenie sa mám nepodarilo uskutočniť. Škoda, bola by to pre mňa nová zem. Už sme si vymenili zopár emailov a skúsime nabudúce.

Prvú časť preteku som ukončil o 2:30 nášho času a pobral sa aspoň trošku niečo pospať, aby som vydržal v nedeľu do šestnástej. Po chvíľke som musel vyliezť z auta a dať celtu dole, lebo sa mi nedalo zaspať. Ráno som vstal pred siedmou a fúkal silný nárazový vietor. Takže celta a prístrešok nebude, lebo by som celtu nebol schopný v tom vetre sám natiahnuť. Tak som pekne začal pod holým nebom. Bolo pekne slnečno, čo spôsobovalo, že som zle videl na notebook, kde som mal KST čet. Moc som teda nečetoval.

Potešil som sa, keď prestalo fúkať. Natiahol som opäť celtu a spravil si prístrešok. Neurobil som ani dve spojenia a prišiel opäť nárazový vietor a do piatich minút bola celta odtrhnutá. Tak som zvyšok závodu šiel pod holým nebom, na slnku.

Náš klubový rekord 48 715 bodov som prekonal už ráno a tak som bol zvedavý koľko sa mi podarí z tej kóty spraviť spojení a bodov do konca závodu. Závod som musel skončiť o pol hodinu skôr. Ohučaný, vetrom ošľahaný a slnkom trošku spálený som spokojný začal baliť veci. Po chvíľke prišiel Peťo OM8ADU a pomohol mi dať dolu trojča a pobaliť všetky veci. O sedemnástej sme už boli na ceste dolu z kóty smerom na Leteckú fakultu, kde sme všetko zase vyložili. Peťovi veľmi pekne ďakujem za jeho pomoc.

A aký som spravil výsledok? Tu sú štatistiky:

Na záver ešte mapa spojení:

Ďakujem všetkým zúčastneným v závode a Peťovi OM8ADU za pomoc, bez neho by som to nedal, a teším sa zase do počutia na pásme. Najbližšie pôjdem s chlapcami z OM3KTR z Trnavy pásmo 70cm v IARU R1 UHF Contest.

VY 73 Peter OM8WG

DOPLNENÉ O PRIEBEH ZÁVODU OD RUDA OM8ATS Z KOJŠOVSKEJ HOLI KN08LS:

V poradí už tretí septembrový kontestový závod, ktorý som absolvoval bol tohto roku niečim iný. Doteraz sme vysielali ako rádioklub OM3KSI. Tento rok sa nám pre pracovné vyťaženie niektorých členov nepodarilo stretnúť spoločne na kopci, preto sme sa rozhodli urobiť z jednej stanice 3. Peťo OM8WG vysielal z našej štandardnej kóty, Dušan OM3WAK sa prihlásil z domáceho QTH a ja OM8ATS som obsadil toľko nami spomínanú Kojšovskú hoľu 1 246m.n.m. (KN08LS). Veľa rádioamatérov ju popisuje ako miesto s nehostinným prostredím, predsa je to vysoko, teploty v noci padajú nízko, silný vietor a poslednú dobu aj zhoršená dostupnosť odradili už nie jedného rádioamatéra.

Rozhodnutie, že sa pre tento závod rozdelíme, padlo necelý týždeň pred závodom. Oprášil som teda moju pokusnú 7 el. Yagi konštrukcie DG7YBN. Pokusne som z nej vysielal zatiaľ 2 krát v prevádzkovom aktíve – zabrať teda ešte nedostala a rovnako som nemal domyslené uchytenie. Pár dni pred závodom som teda vymenil držiaky prvkov, ktoré som dával tlačiť na 3D tlačiarni a taktiež systém uchytenia na stožiar. Ten bol doteraz v štýle „čo dom dal“.

Vysielacia zostava bola nasledovná:

Zariadenie: ICOM IC-7300 + transvertor 28/144MHz známej ukrajinskej konštrukcie
Koncový stupeň: RM ITALY LA145 – 85W
Anténa: 7el. DG7YBN

Okrem prípravy antény bolo treba doriešiť ešte prístup na Kojšovskú hoľu až k známej meteorologickej stanici. Po novo zrekonštruovanej ceste k chate Erika, ktorá je účelová som povolenie od Lesov SR mal a správca chaty mi tiež umožnil prístup s autom až k meteostanici. Nebolo to síce veľmi bolestné no stále trošku obmedzujúce. Medzi obcou Zlatá Idka a chatou Erika cez víkendy premáva vláčik a dole pri parkovisku je zamknutá rampa. Bolo treba sa preto len dohodnúť s chatárom, aby ma v dohodnutý čas pustil cez rampu. Trošku horšie to už bolo s cestou dole. Pretože moje vysielanie malo končiť po 6 hodinách (6 hodinová kategória), potreboval som, aby mi chatár otvoril rampu aj niekedy okolo 22:30. Tento čas sa mu už moc nepozdával a že bol by rád ak by sa to dalo skôr pretože mal náročný deň a rovnaký ho čakal aj v nedeľu. Dohodli sme sa, že skončím o pol hodinky skôr a najneskôr o 22:00 budem pri chate.

Na Kojšovskú hoľu k meteostanici som dorazil v dostatočnom predstihu už niekedy okolo druhej. Pretože môj požičaný stožiar mal výšku necelé 3m, rozhodol som sa ho upevniť o zábradlie na neďalekom kopčeku vyvýšenom ešte cca 1,5m. O 15:15 som už mal všetko pripravené a pozapájané. Ešte prebehla kontrola či je anténa v poriadku, anténny analyzátor ukazoval na frekvencii 144,340 MHz PSV 1,06, impedanciu 47,65 a jalovina -1,98. Nasledovalo niekoľko rýchlych spojení na skúšku. Nakoniec ešte ostal čas pre svaču a kávu.

Ako padla 16-ta hodina nášho času pásmo za zaplnilo stanicami. Môžem povedať, že som bol milo prekvapený koľko staníc zrazu počujem. Doterajšie skúsenosti z predošlých závodov a nižšie položených kót nám ani zďaleka takto nenaplnili vodopád v rádiu. Postupne spojenia pribúdali a ja som si v denníku N1MM všimol, že ako frekvenciu mi zapisuje 3500 kHz. V dobrej viere nápravy som si po 22 spojení klikol na pásmo 2m a to som nemal robiť. Denník mi začal počítať ďalšie spojenia znova od jednotky a to ma dosť zaskočilo. Prepnúť pásmo na 80m sa znova v rýchlosti nedarilo a povedal som si, že si denník vytvorím znova a všetky spojenia prepíšem. Pre istotu som si vytvoril printscreen spojení. Následujúcich asi 45 minút som strávil prepisom denníka do novej podoby. Teraz keď sa nad tým spätne zamyslím mohol som to opraviť viac lajdácky a denník upraviť doma keď bolo viac času po závode. Prišiel som tak zbytočne o ďalšie spojenia.

Vysielal som z auta, vysielačka na sedadle vodiča, ja som sedel na sedadle spolujazdca s notebook na kolenách – menej pohodlné ale takto som zvyknutý vysielať na KV. VKV je ale o trošku zložitejšie, pretože v prípade YAGI antény ju za stanicami treba natáčať. Neraz bolo treba odložiť počítač z kolien, vystúpiť z auta, vybehnúť na kopec a cez pootvorené okienko na aute počúvať stanicu a anténu otáčať za silnejším signálom. Okrem silnejšieho signálu som získal v aute aj niekoľko akýchsi lietajúcich mravcov. Neviem čo to bolo ale štípali poriadne.

Pásmo bolo plné staníc, bežne som počul stanice z Čiech, Nemecka, Rakúska – a to boli zaujímavé smery. Sem tam sa mi objavilo na pásme rušenie z neznámeho zdroja, ktoré po čase zmizlo – zrejme elektronické zariadenie z budovy. Väčším problémom bolo rušenie maďarskej kontestovej stanice HA6W. V správnom natočení antén signál dostahoval S9+60db a často som mával rušenie od neho v celom pásme na úrovni S5. Neviem posúdiť odolnosť svojho zariadenia voči tak silným staniciam, predsa transvertor je za pomerne lacný peniaz. Verím, že v budúcnosti to porovnáme s iným rádiom.

Vysielacia zostava pracovala spoľahlivo, jedine koncový stupeň sa pri častom vysielaní začal podľa mňa viac zahrievať a tak som na neho nasmeroval malý ventilátor napájaný najprv z USB zásuvky  auta, čo mi ale spôsobovalo rušenie. Nakoniec som ho napojil na powerbanku a rušenie zmizlo.

Staníc v pásme bolo pomerne dosť, spojenia pribúdali pomaličky a stále bolo veľa staníc ktoré som ja počul ale oni mňa nie. Zrejme mali antény pootáčané inými smermi a môj výkon na ne nestačil. Nečakal som ale zázraky s výbavou, ktorú som mal. Napriek tomu sa mi podarilo spraviť príjemných 61 spojení v 6 hodinovej etape, kde som isto minimálne hodinu a pol zabil zbytočnosťami, častým behaním k anténe ako aj skorším ukončením vysielania.

Napriek nie stále hladkému priebehu ale hodnotím Kojšovskú hoľu ako dobré miesto, ktoré si zaslúži repete s lepšou výbavou a dlhším časom závodenia. Trochu ľutujem, že som nezačal neskôr pretože zo začiatku bolo pásmo plné silných staníc a neskôr keď som sa už musel baliť sa to prečistilo a možno by som porobil viacero vzdialenejších staníc.

Pevne verím, že sa na budúci rok tam vrátime ako OM3KSI tím a zas o čosi lepšie využijeme potenciál tohto miesta. 73! Rudo OM8ATS